Cagán Sar

Autor: Jana Žilková | 29.1.2014 o 12:00 | (upravené 10.8.2015 o 23:17) Karma článku: 9,27 | Prečítané:  640x

Tak ako mnohí začínajúci blogeri, aj ja som hľadala inšpiráciu na svoj prvý, tým pádom prelomový a určite ohromujúci blog veľmi dlho. Až príliš dlho. Stále som sa presviedčala, že o krajine, v ktorej v súč

 

Pred pár rokmi, počas mojich stredoškolských a následne vysokoškolských čias som čítala mnohé články, blogy či statusy svojich priateľov, známych či neznámych, ktorí sa zbalili a vybrali do sveta. S malou dušičkou som snívala o dni, kedy sa aj ja zbalím a vyrazím niekam, kam sa ostatní až tak nehrnú. Až keď k tomu naozaj došlo, tak som si uvedomila, že to vôbec špeciálne nie je.

Na mongolskú zem som prvýkrát vkročila pred 2 rokmi. Okrem 30 stupňového šoku a otrasnej ceste z letiska som mala z tejto krajiny celkom dobrý dojem. Myslela som si o sebe, že o Mongolsku viem všetko, predsa som si len preštudovala pár turistických stránok a naučila sa mnoho zaujímavých informácií. Tak napríklad Mongolsko je obrovská krajina, niekoľko násobne väčšia ako Slovensko, avšak s počtom obyvateľov len 2,8 milióna. Hlavné mesto, Ulaanbaatar, je najchladnejším hlavným mestom na svete a zároveň jedným z najznečistenejších. Mongolsko sa pýši prezývkou ´krajina nekonečne modrých nebies´, keďže počas teplých letných dní nie je na oblohe ani stopa po mraku a vďaka nekonečným stepiam a pastvinám ju je vidno až na koniec sveta. Ľudia sú milí a ako vo väčšine krajín vidia v turistoch možnosť zárobku. Posledné roky je Mongolsko spájané s ťažbou nerastných surovín ako čierneho uhlia či medi a ich obrovských zásob, vďaka ktorým mala krajina v roku 2012 najvyšší rast HDP na svete. A samozrejme, Genghis Khan a malí škaredí barbari na koňoch, ktorí pred niekoľkými storočiami dobyli Európu. Moja znalosť Mongolska sa v tomto bode aj skončila.

Počas svojho prvého pobytu som sa snažila načerpať nové vedomosti, ale 2 týždne tomuto cieľu veľmi nepomohli. Rozhodla som sa teda spoznať krajinu a ľudí naplno a pred vyše pol rokom som sa do Mongolska presťahovala. Musím sa priznať, že moje začiatky boli omnoho ľahšie ako by si praví dobrodruhovia želali. O ubytovanie som mala postarané, s dopravou som si hlavu nelámala a moja mongolská rodina mi poskytla a poradila vo všetkom, čo som potrebovala. Status cudzinca v krajine, ktorá má jeden z najnižších počtov cudzincov na počet obyvateľov na svete, som si vcelku užívala. Zvedavé pohľady na ulici či v obchode som si po čase prestala všímať a po pár týždňoch som si uvedomila, že sa už vôbec necítim ako v Mongolsku, ale ako v druhom domove.

Mongolsko je krajina, o ktorej veľa ľudí nevie a aj tí, ktorí o nej vedia, vlastne nevedia nič. Je to krajina 45-miliónového dobytka, voľne sa pasúceho na nekonečných mongolských pastvinách, prekrásnych jazier, pohorí a púští, stále prežívajúceho tradičného spôsobu života v jurtách, či naopak nikdy sa nekončiaceho života v hlavnom meste. Mongolsko je krajina mnohých tvárí, ktoré nie sú pre každého najkrajšie, ale keď ich už raz všetky uvidíte, budete sa sem vracať znova a znova a vlastne ju nikdy celú nespoznáte.

Za pár dní sa nám začína Tsagaan Sar (The White Moon) alebo po slovensky Biely Mesiac, či oslava tradičného nového roka. Napriek tomu, že som sa do jeho prípravy hrnúť nemusela, nervozitu a únavu som si začala všímať už pred viac ako mesiacom. Obchody sa zaplnili tradičnými mongolskými mliečnymi výrobkami, obrovským množstvom mäsa (bez mäsa by bolo Mongolsko už dávno ľudoprázdne) a hlavne takmer bijúcimi sa Mongolmi snažiacimi sa dostať najlacnejšie, ale aj najkvalitnejšie výrobky. Pred dvoma týždňami nám bolo dokonca oznámené, že okrem jedného dňa v týždni, ktorý pre naše auto znamená stredu, nemôžeme jazdiť 2 nedele pred Tsagaan Sarom. Dôvod je celkom jednoduchý. Okrem toho, že Ulaanbaatar je už aj tak neuveriteľne preplnený ľuďmi, autami a dopravnými nehodami, sa jeho počet obyvateľov pred Tsagaan Sarom zvýši o množstvo ´vidiečanov´ predávajúcich mäso a mliečne výrobky, ktorí sa spolu s ostatnými bijú o množstvo iných, pre sviatky potrebných, sladkostí, darčekov a všakovakých výrobkov. Po viac ako 6 mesiacoch som si naplno užila, keď sa to tak dá nazvať, prázdne cesty, keďže počet vodičov sa zmenšil o polovicu. Ako náhle som však vstúpila do obchodného domu, mala som pocit, že sa celé mesto zbláznilo a všetci obyvatelia sa natlačili na plochu pár metrov štvorcových. Takáto mánia by sa dala porovnať s našou predvianočnou, aj keď tú mongolskú by som predsa len nazvala bláznivejšou a dobrodružnejšou.

Už len 2 dni a máme tu Tsagaan Sar, sviatky plné jedla, dobrej nálady, cestovania stovky až tisíce kilometrov za účelom návštevy rodiny a príbuzných žijúcich v ďalekých končinách Mongolska. Hlavne si treba pamätať na 3 pravidlá, na ktoré sa často zabúda: 1. Počas Tsagaan Saru nesmiete byť nahnevaní 2. Nesmiete byť skúpi 3. Nesmiete byť smutní a spomínať na predošlý rok či staré nezhody. Veď takí by sme mali byť každý deň, nie?

Saixan amrarai.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?