Cagán Sar alebo Vianoce na tretiu

Autor: Jana Žilková | 8.2.2014 o 3:00 | (upravené 8.2.2014 o 3:13) Karma článku: 7,39 | Prečítané:  1177x

Život je nevyspytateľný a len ťažko sa dá predpokladať, čo vám prinesie. Poznám Kanaďana žijúceho na Slovensku, ktorý nad návratom do Kanady ani zďaleka neuvažuje. Poznám Slovenku šťastne žijúcu v Kanade. Poznám Mongolku, vyštudovanú doktorku, pracujúcu a žijúcu s rodinou v Nemecku. Poznám Slovenku, ktorá už vyše 30 rokov znáša mongolské kruté zimy a vôbec sa na život nesťažuje. Čím viac zaujímavých ľudských príbehov poznáte, tým viac je váš život bohatší. Dokonca aj ten na prvý pohľad nezaujímavý osud v najodľahlejšej jurte vám dokáže obrátiť život na ruby.

Tradičný stôl počas Cagán SaruTradičný stôl počas Cagán SaruJana Žilková

Cagán Sar som našťastie strávila mimo hlavného mesta, za čo som veľmi vďačná. Ako som sa neskôr dozvedela, zápchy boli neskutočné a ľudia dokázali cestovať pár kilometrov aj niekoľko hodín. Keby bolo tak o 30 stupňov viac, prechádzka by sa aj celkom hodila, avšak tradičný Nový rok je už dlhoročne známy svojimi mrazmi, ktoré na sebe nenechali čakať ani tento rok. Nový rok som teda strávila v Darkhane, 2. najväčšom meste v Mongolsku. Mestečko s približne 80 000 obyvateľmi mi príde omnoho prítulnejšie ako Ulaanbaatar. Jeho počet obyvateľov je fakt len približný, keďže 15% obyvateľov žije okolo mesta v tzv. ger štvrtiach, tradične netradičným spôsobom života v jurtách a ich počet sa neustále mení.

História Cagán Saru sa ako tradične spája s najväčším hrdinom všetkých Mongolov, Genghis Khanom. Starí Mongoli uctievali prírodu, hlavne nebo a zem, nad všetky náboženstvá. Posledný mesiac pred koncom roka sa nazýval ´Čierny mesiac´, keďže jeho dni boli najchladnejšie a noci najdlhšie. Nasledujúci mesiac sa nazýval ´Biely mesiac´ a pre Mongolov znamenal koniec zimy a čoskoro začínajúcu jar. Pred Genghis Khanom sa Cagán Sar alebo skôr v tých časoch oslava hojnosti, konal na konci jesene a trval až do prvých zimných dní. Genghis Khan sa však aj v tomto prípade činil a celé sviatky presunul na koniec zimy, aby mohli Mongoli osláviť koniec chladných dní a začiatok nového života, trávy, kvetov a novonarodených mláďat. Celá oslava sa spájala s nadbytkom mlieka, čo predstavuje ďalšie vysvetlenie prečo sa Cagán Sar prekladá aj ako Biely mesiac.

Prvý novoročný deň sme vstali pred východom slnka a s väčšinou obyvateľov mesta sme sa vybrali na najbližšiu horu, aby sme privítali novoročné slnko. Pointa tohto zvyku sa mi zdá celkom milá, keďže život Mongolov bol odjakživa spätý s prírodou, ku ktorej sa modlili, prosili ju o šťastie, zdravie či úspechy v dobývaní sveta. Na najbližšej hore nás už čakal celý vítajúci národ, ktorý rozlieval mlieko na všetky svetové strany a šepkal si pritom svoje priania a túžby do nového roka. Rozlievanie mlieka je spojené s historickou vierou v Matku Zem a Otca Neba. Matka Zem dáva národu mlieko a všetky denné produkty, čim sa jej Mongoli odvďačia rozlievaním mlieka na 4 svetové strany. Rozlievanie mlieka sa však nekoná len počas Cagán Saru, ale mnohí hlboko veriaci Mongoli rozlievajú mlieko pri oslave narodenín, svadbe či aj každé ráno. V tomto prípade však musím spomenúť fakt, že takto hlboko veriaci Mongoli žijú aj v panelákoch a každé ráno čistiť mlieko zmiešané so soľou a olejom z auta nie je žiadna zábava. Okrem toho mnohí Mongoli rozhadzovali sušienky a kúsky chleba, takže najšťastnejšie z toho určite vyšli všade poletujúce vtáky. Ako sa konečne na oblohe objavilo nové slnko, dali sme si dole rukavice, pozdvihli ruky a vítali nový rok hlasným ´hurray´ alebo ´hurá´. Slnko nám totiž malo dodať energiu na celý rok. Keďže moja odolnosť voči počasiu nie je ani náhodou mongolská, po minúte bez rukavíc v -30 stupňoch som už žiadnu energiu necítila a modlila sa k slnku, aby ma už pustilo naspäť do vyhriateho auta. Našťastie, aj praví Mongoli pocítili silné mrazy a tak sme sa pobrali naspäť domov.

Cagán Sar sme najskôr privítali tradične, v kruhu rodiny. Väčšina Mongolov sa počas sviatkov oblieka do tradičného odevu, nazývaného ´deel´. Keď už boli všetci pekne oblečení, starší ľudia si posadali a mladí ich privítali tradičným pozdravom ´Amr benó´, čo v preklade znamená ´Ako sa máš?´ alebo ´Ako ide život?´. Okrem toho sme im dali peniaze v najvyššej hodnote, čo predstavuje 20 000 tugrukov, niečo menej ako 10 €. Spoločne sme si sadli a pustili sa do tradičného jedla, ktoré pozostáva z buuz (knedlíčkov plnených mäsom a pripravovaných na pare), airagu (konského mlieka), šalátu, čaju s mliekom a čohokoľvek, čo sa doma nájde. Okrem toho sa tradičný stôl pýši ´tortou´ z piškóty a keksov s nepárnym počtom poschodí  vyplneným sladkosťami a mliečnymi výrobkami. No pre Mongolov je samozrejme dôležitejšie mäso, tak svoj stôl ešte vyzdobia ovčím mäsom, ktoré mi pripadalo väčšie ako mäso na mojom tele. Na Cagán Sar sa treba duševne aj fyzicky pripraviť, keďže počas 3 dní sa stihne navštíviť aj 30 domov, v ktorých sa treba poriadne najesť. Po výdatných raňajkách sme sa vybrali k najstaršiemu členovi rodiny, ktorý nás pohostil ďalšími buuzmi, šalátom a ostatnými ´dobrotami´. Keďže som bola jediná cudzinka v okolí 100 kilometrov, môj odvážny plán s 1 buuzom a troška šalátu pri každej návšteve mi, bohužiaľ, nevyšiel. Mongoli sú národ veľmi pohostinný a byť na očiach pána domu mi prinieslo minimálne 3 buuzy v každej rodine a kopec iných druhov jedla. Mlieko s čajom a soľou, do ktorého niektorí pridávajú aj olej, som však úspešne odmietala, keďže minuloročná nevedomosť mi priniesla dosť nepekné následky. Čo som však už prestala odmietať bolo 40% zakončenie každej hostiny, i keď len malé chlipnutie. Jedlo, ktoré sa servíruje počas 3 dní je veľmi ťažké a pre cudzinca niekoľko násobne, takže malé alkoholické dopriatie je viac ako nutnosťou.

Návštevy sa líšili v rôznych pohľadoch. Pre mňa boli najdobrodružnejšie tie, kedy sme navštívili Mongolov žijúcich v jurtách. Aj keď si mnohí myslia, že takto žijú len chudobní ľudia, pravda vyzerá inak. Jurty sú, samozrejme, väčšinou obývané Mongolmi, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť alebo prenajať apartmán. Avšak vidieť 3 džípy parkujúce pred jurtou, do ktorej sa zmestí aj 30 ľudí, vás prinúti zamyslieť sa, čo je pravda. Títo ´chudobní´ Mongoli vlastnia viac ako 1000 kusov dobytka, pozostávajúceho z kráv, oviec, kôz, či koní, tiav alebo jakov. V ich jurte nájdete plazmu, najnovšiu elektroniku, IPady či IPhony. Čo mňa ale osobne zarazilo bol zážitok z leta, keď som celá natešená pozorovala stádo oviec a kôz pasúcich sa v okolí, keď sa tu znenazdajky vynoril novodobý ´bača´ na motorke, ktorý neustálym trúbením nasmeroval svoje stádo na lepšie pastviny. Veď kto by čakal, že sa technológia nedotkne aj Mongolov rozprášených na nekonečných mongolských stepiach.

Po každej návšteve sme dostali darčeky, z ktorých mali najväčšiu radosť deti. Darčeky boli malé, od pár sladkostí a 5000 tugrov, cez ponožky, šatky, krémy na ruky až po tie fakt hodnotné od najbližšej a najmilujúcejšej rodiny. Mongoli majú vo všeobecnosti vo zvyku dávať a prijímať dary pri akejkoľvek príležitosti. Bohužiaľ, najčastejšie je darom fľaška vodky. Tento zvyk mi príde trocha pridrahý, ale v každom prípade je to prejav úcty a pokory k blízkym.

Takto uplynuli nasledujúce 3 dni. Každý deň sme navštívili približne 5 rodín a po návrate domov sme vítali hostí my. V tom prípade sa moja úloha zmenila z obsluhovaného na obsluhujúceho. I keď som tým nebola na začiatku veľmi nadšená, prinieslo mi to jednu výhodu. Konečne som sa nemusela napchávať ďalšími buuzmi a airagom. Cagán Sar je ešte stále vo veľkom prúde a rodiny sa navštevujú popri každodennej práci či povinnostiach. Na ulici je vidno hrdých Mongolov kráčajúcich v tradičných deeloch, ktorí sa ponáhľajú k svojím rodinám či najbližším priateľom, aby sa pochválili novým prírastkom v rodine, úspechom v práci či súkromnom živote. Mongoli veria, že nasledujúci lunárny rok, jeho úspech a šťastie závisí práve na privítaní Cagán Saru, takže sa vôbec netreba čudovať, že sa oslavy ani zďaleka nekončia.

Cagán Sar je oslava nového lunárneho roka, počas ktorej sa rodiny, napriek neuveriteľnej vzdialenosti, spoja aspoň na pár dní, aby si podebatovali nad dobrým jedlom a pohárikmi vodky. Počas týchto dní nemajú hádky a nezhody žiadne miesto; pokoj, pohoda a dobrá nálada sa usadí v každej rodine, v každom dome.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?