Prezidentské voľby v Mongolsku: Zjednotiteľ, krstný otec a odborník na feng šuej

Autor: Jana Žilková | 28.6.2017 o 13:00 | (upravené 28.6.2017 o 13:33) Karma článku: 3,34 | Prečítané:  610x

Prezidentské voľby v Mongolsku (26.6.) priniesli mnoho prekvapení. Prvýkrát v histórii krajiny sa bude konať druhé kolo, keďže ani jeden z troch prezidentských kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu, t.j. viac ako 50 % hlasov.

Voľbám priamo predchádzala jedna z najšpinavejších kampaní v histórii Mongolska, trojmiliónovej krajiny medzi Ruskom a Čínou. Mongolsko sa nachádza v nezávideniahodnej situácii: pokles cien nerastných surovín a dopytu Číny spôsobili v krajine ekonomickú krízu, ekonomický rast poklesol z neuveriteľných 17 % v roku 2011 na predpokladaných -0,2 % v roku 2017 a mnohé spory s medzinárodnými investormi poškvrnili obraz krajiny. Bohatstvo, ktoré leží Mongolom pod nohami, je v súčasnosti skôr kliatbou. Mnohí politici a podnikatelia si postavili vily v Los Angeles a Mníchove, no k 95 % Mongolov sa sľúbené bohatstvo nikdy nedostalo. Práve naopak, krajina sa dostala do obrovských ekonomických problémov, s ktorými im teraz pomáhajú Južná Kórea, Čína a Japonsko. Politici obviňujú zahraničných investorov, ktorí „ukradli“ bohatstvo krajiny; obyvatelia obviňujú politikov. Blúdny kruh, ktorý nemá žiadneho konkrétneho vinníka a spôsobuje nárast nacionalizmu, sinofóbnych názorov a teórií o spiknutí sa politických elít proti Mongolsku. 

Aké právomoci má prezident v Mongolsku? Prezident je „stelesnenie národnej súdržnosti“, má právo veta, iniciuje legislatívu, radí v oblasti strategického smerovania krajiny a menuje sudcov a veľvyslancov. Okrem toho menuje riaditeľov Antikorupčnej organizácie a Informačnej služby, t.j. dvoch najdôležitejších inštitúcií, ktorým by mali obyvatelia dôverovať. Tohtoroční traja prezidentskí kandidáti si so sebou do volieb prinášajú mnohé ťarchy z minulosti a korupčné škandály.

Prvý kandidát Enkhbold Miyeegombo je bývalý primátor hlavného mesta Ulánbátar (UB) a predseda súčasnej najsilnejšej vládnej strany, ktorý sa pre prezidentské voľby vzdal premiérskeho kresla. Za úspech svojej politickej kariéry považuje zaistenie finančnej pomoci od Medzinárodného finančného fondu (MMF) v hodnote 5,5 miliárd dolárov (4,9 miliárd eur), čo sa rovná takmer 50 % HDP krajiny. Väčšina obyvateľov však túto dohodu považuje za nespravodlivú, keďže vláda musí zvýšiť dane, zmraziť platy zamestnancov v štátnej sfére, zvýšiť dôchodkový vek a znížiť alebo zrušiť sociálne dávky pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov ako sú deti a matky. A nie je sa im ani prečo čudovať, keďže z nerastného bohatstva, ktoré im leží pod nosom, nedostali nič a kvôli zlým stratégiám a korupčným škandálom predošlej vlády musia platiť zo svojho vrecka. Okrem toho ťažia Enkhbolda mnohé škandály z minulosti. Ako primátor si pohneval obyvateľov UB kvôli netransparentným pozemkovým reformám, aj keď sa s obvineniami nič ďalej nerobilo. Minuloročné parlamentné voľby znamenali pre jeho stranu obrovský úspech, avšak rok po voľbách sú ľudia naďalej znechutení zo súčasnej situácie. Dostupná je taktiež nahrávka, na ktorej možno počuť Enkhbolda ako vysvetľuje svoju predvolebnú stratégiu: kto chce miesto vo vláde, parlamente a na ministerstvách, musí jednoducho zaplatiť. Nahrávka nie je doteraz overená a novinári jej venujú až podozrivo málo času a priestoru. Čo mu však určite netreba vyčítať sú plány zjednodiť Mongolov a spolu pretrpieť ťažké časy, ktoré krajinu čakajú. Či však už nie je príliš neskoro, to ukážu výsledky volieb.   

Druhý kandidát Battulga Khaltmaa je jeden z najvplyvnejších mongolských podnikateľov, úspešný zápasník a džudista. Rád sa necháva oslovovať „krstný otec“, presne ako z filmu „Godfather“. Napriek tomu, že ma mnoho priateľov a partnerov z rôznych ázijských krajín a svoje podnikanie začal dovozom tovarov z Číny a Ruska, rád použiva rétoriku, v ktorej ich priamo aj nepriamo obviňuje z nestabilnej politickej, či zhoršujúcej sa ekonomickej situácie v Mongolsku. Spolupodieľal sa dokonca aj na dokumente, ktorý šíri teóriu o „skutočných“ dôvodoch miliónových projektov, t.j. priemyselného parku na spracovanie nerastných surovín a železníc, ktoré by mali upraviť rozdielne štandardy koľajníc medzi Mongolskom a Čínou. Daná teória je založená na tvrdení, že elity Mongolska chcú aj naďalej zabezpečiť závislosť krajiny od Číny (z UB putuje do Pekingu približne 90 % exportu). Rád používa slogany typu „Mongolsko zvíťazí“ a „Mongol zvíťazí“. Nikto si nie je istý, kam jeho prsty siahajú, no viacerí sa to boja odhadnúť. Navyše nechal postaviť sochu Džingischána pár kilometrov od UB, aby sa každý Mongol a cudzinec mohol odfotiť so svojím národným hrdinom. Človek by si mohol myslieť, že chudák Džingischán bol použitý na pranie peňazí, ale to sú, samozrejme, všetko len úvahy. Mongolom taktiež sľubuje ďalšie diskusie s MMF a sprísnenie zákonov pre zahraničných investorov. Najviac hlasov sa mu podarilo dosiahnuť v hlavnom meste, kde má Enkhbold nepeknú povesť a kde obyvateľov roky trápia nevyriešené otázky ako znečistený vzduch, odpad a rozširujúce sa chudobné jurtové štvrte.

Tretím kandidátom je relatívne populárny politik Ganbaatar Sainkhuu, ktorý sa taktiež rád vyjadruje proti zahraničným investorom, najviac Rio Tinto, ťažobnej spoločnosti, ktorá vlastní 66 % najväčších mongolských baní Oyu Tolgoi. Ak by vyhral, rád by otvoril otázku platnosti zmlúv s medzinárodnými ťažobnými spoločnosťami, čo by viedlo k ďalším súdom, hádkam a zastaveniu ťažby a malo by, samozrejme, veľký dopad na obyvateľstvo. Predstaviteľom vládnúcej strany vyčíta, že zabudli na svoje sľuby a nepostarali sa o sociálne znevýhodnených občanov. Oslovil najmä starších voličov, ktorí nepodporujú radikálne riešenia, ale cítia ekonomickú krízu vo svojich peňaženkách. Navyše ho berú ako svojho, keďže Ganbaatar sa po smrti rodičov musel starať o svojich súrodencov. Do Mongolska taktiež priniesol feng šuej, t.j. náuku o harmónii života. Toto povolanie ho síce preslávilo, ale nakoniec sa aj tak prišlo na to, že certifikáty, ktoré ho oprávňovali riadiť feng šuej biznis, boli sfalšované. Okrem toho čelí obvineniam kvôli nahrávke, ktorá ho usvedčuje z prijatia finančného daru vo výške 37 tisíc eur od kórejskej náboženskej skupiny. Na druhej strane si však získal priazeň obyvateľov, keďže si svoje chyby priznal a ich pred celým národom oľutoval.

Prezidentské voľby 2017 sa skôr charakterizujú ako referendum o budúcich mongolsko-čínskych vzťahoch a dohode s MMF. Účasť na voľbách dosiahla 69 % - na Mongolsko mizerné čislo. Mnohí voliči hodili do úrn prázdny volebný lístok a dúfali, že sa voľby zopakujú. Prvé kolo volieb nakoniec vyhral kandidát  č. 2 Battulga, ktorý získal 38,1 % hlasov. Kandidát č.1 Enkhbold postupuje do 2. kola s 30,3 % a v tesnom závese vypadáva kandidát č.3 Ganbaatar s 30,19 %. Gangaatar sa však nevzdáva a požaduje opakované sčítanie hlasov. Zaujímavosťou taktiež je, že až 63 % Mongolov žijúcich v zahraničí si zvolilo práve Battulgu, ktorého zahraničné médiá označujú ako nacionalistu. Pre koho sa Mongoli v druhom kole volieb rozhodnú, je na nich. Mongolsko je demokratický štát a kvôli svojej polohe, nediverzifikovanej ekonomike a závislosti na Číne potrebuje silného lídra, ktorý krajinu zjednotí, nie rozdelí. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nežná revolúcia

Pesničkár Ivan Hoffman: Nohavica? Viac verím básnikovi než ŠtB

Hoffman bol jednou z ústredných postáv Nežnej revolúcie v Bratislave.

Cynická obluda

Threema je podvrh!

Glváč síce odstúpil, ale naďalej tvrdi, že komunikácia z Threemy je podvrh s množstvom výmyslov. Minimálne jeden dôkaz by tu bol.

Obžaloba Threemu o vražde nespomína, môže to byť taktika

Obhajcovia budú komunikáciu ďalej spochybňovať.


Už ste čítali?