Moje dva svety

Autor: Jana Žilková | 18.11.2018 o 12:10 | (upravené 18.11.2018 o 12:47) Karma článku: 4,33 | Prečítané:  1812x

Posledné týždne rozmýšľam o všeličom. Môj návrat do Mongolska bol rýchly a trocha nečakaný. Nemala som čas zastaviť sa a porozmýšľať, čo pre mňa znamená.

Stojím vo výťahu, vyťahujem kľúče a z vrecka mi vypadne papierik. Pozerám sa na papierik, odkopnem ho k ďalším, ktoré sa všade povaľujú. Vystúpim a zabuchnem za sebou dvere. Zrazu sa zastavím a premýšľam, čo sa stalo. Prečo som ten papierik nezdvihla? Keď som žila v Nemecku, vyhádzala som celý kôš, keď som videla, že odpadky nie sú dobre separované. Po štyroch mesiacoch v Mongolsku čoraz viac zabúdam na svoje hodnoty a prispôsobujem sa prostrediu a každodennému životu. Žijem v dvoch svetoch a tieto svety sú mnohokrát diametrálne odlišné. Strácam sa medzi svetom, ktorý ma formoval a svetom, kde sa musím naučiť žiť.

V Ulánbátare stojí nový obchodný dom E-Mart. Postavený kórejským developerom, moderný a komfortný, v Mongolsku je novinkou. Dve poschodia potravín a kozmetiky, tri poschodia plné oblečenia a reštaurácií. Tento obchod sa stal pre mňa nočnou morou. Kvôli svojej popularite zavreli všetky ostatné obchody v okolí a veľakrát nemám na výber, len ísť večer po práci nakupovať do E-Martu. Nakupovať chodia celé rodiny, decká behajú medzi regálmi, rodičia sa o ne veľmi nestarajú. Nekonečné rady na zeleninu a je takmer isté, že polovica ľudí vás predbehne. Predbehovanie je podľa mňa fenomén spojený s rýchlym presťahovaním sa z nekonečných stepí a s neriadenou zmenou nomádskeho spôsobu života. Ten mongolský spôsob je ale veľmi sofistikovaný. Človek sa predbehne bez akéhokoľvek priameho pohľadu do očí. To znamená, že vás daný človek jednoducho nevidí a veľmi sa nestará. Podobné situácie zažívam v banke, lekárni či v nekonečných zápchach. Moja snaha upozorniť na nie úplne etické správanie vyústila do košíkových vojen, menších hádok či neuveriteľného levelu ignorácie. Prispôsobujem sa okoliu a bez mihnutia oka sa predbehnem. Bohužiaľ, nedostatok času a energie robia svoje.

Od svojho príchodu len počúvam, aká musím byť. Kedy musím mať deti a svadbu, ako sa musím naučiť plynule po mongolsky, aká prísna a nedostupná musím byť v práci, čo mám nosiť a aké auto si mám kúpiť. Výchova detí v Mongolsku je pre mňa úplne nepochopiteľná. Do určitého veku, približne 4 rokov, sú deti vychovávané v úplnej slobode. Väčšina rodičov je v práci od rána do večera, práca na polovičný úväzok tu veľmi neexistuje, a preto svoje deti nechávajú často so starými rodičmi. Niekedy to vyústi do prípadov, kedy deti vyrastajú do svojich 6-7 rokov na vidieku a svojich rodičov vidia raz ročne, či svoje tety a strýkov volajú mama a otec. Počas najdôležitejších rokov života sú rodičia jednoducho zaneprázdnení. To sa ale častokrát zmení, keď deti odídu z domu a chcú začať svoj vlastný život. Stretávam sa s prípadmi, keď matky riadia život svojim 40-ročným synom, ktorí majú svoje vlastné rodiny a deti. Tieto životné rady, ktoré sú skôr naprogramované správy typu musíš mať deti, musíš jesť mäso, musíš mať veľké auto v prepchatom meste sú unavné. Moja snaha púšťať sa do konštruktívnych diskusií vyústi väčšinou do hádok. Začínam si klásť otázky a moje rozhodnutia sú plné neistoty. Mám spraviť všetko len preto, aby bola spoločnosť so mnou spokojná?

Väčšina Mongolov si myslí, že cudzinci majú peniaze. Veľa peňazí. Na svoje zimné veci, ktoré putovali najlacnejšou službou z Nemecka, som čakala 3 mesiace. Trocha nerozvážne rozhodnutie, keďže už po 1 mesiaci prišli chladné jesenné a rýchlo aj zimné dni, ale ja som sa snažila vydržať do poslednej sekundy. Kolegyne sa ma každý deň pýtali, prečo si jednoducho nekúpim nové oblečenie. Ale ja všetko mám, len čakám, kedy mi konečne príde balík. Nepochopenie. Kamarátka mi chcela prenajať 2-izbový byt v celkom dobrej lokalite, kompletne vybavený. Svoju správu začala tvrdením, že mi ponúkne lepšiu cenu. Len 750 dolárov. Dolárov! Priemerný plat v Mongolsku je okolo 300 EUR. Milo som jej napísala, že tá cena sa mi zdá trocha prehnaná. Jej odpoveď ma však prekvapila ešte viac. Prehnaná? Veď ty si cudzinec. A čo? Cudzinci majú v Mongolsku rôzne prívlastky, ale výška konta je vždy tá najdôležitejšia. Nakoniec som si ten nový kabát kúpila, ale len preto, aby som nezmrzla. Odpoveď? Prečo som si namiesto značkového kabátu, ktorý je vyrobený z ovčej vlny nekúpila ten z kašmíru, ktorý je strašne cool a o polovicu drahší. Na chvíľu zaváham, ale potom nájdem svoje skryté hodnoty. Pretože mi je jedno, že ten môj je lacnejší, ale mne sa páči viac. Nepochopenie.  

Zachovať si svoje vlastné hodnoty ma stojí viac síl, ako som si myslela. Na neporiadok si asi nikdy nezvyknem, a preto sa snažím ísť príkladom a zdvihnúť aj ostatné papieriky. Kolegyniam sa snažím vysvetliť, že nie všetko drahé musí byť dobré a kvalitné. Na otázky, čo všetko musím robiť, akú svadbu a koľko detí musím mať, odpoviem vždy pokojne a s chladnou hlavou. Učím sa žiť v dvoch svetoch a postupne ich prepájať. Môj prvý svet, v ktorom som vyrastala, v ktorom sa formovali moje dobré i zlé vlastnosti. Môj druhý svet, v ktorom sa učím prežiť, občas sa predbehnúť v rade či zakusnúť si do jazyka a vyvarovať sa tak nepríjemným konfrontáciám. Tieto dva svety sú podstatne odlišné, minimálne sa nachádzajú v iných časových pásmach, ale sú to moje jediné svety, ktoré poznám.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?