Boj s koronavírusom v Mongolsku

Autor: Jana Žilková | 23.3.2020 o 14:59 | (upravené 25.3.2020 o 9:42) Karma článku: 7,18 | Prečítané:  2020x

Tento blog sa mal začať: v Mongolsku máme 1 prípad koronavírusu. Avšak to už nie je pravda. Prípadov máme 10 a napätie v spoločnosti rastie.

Povedzme si pravdu. Nie, vlastne si najprv otvorme mapu. Mongolsko sa nachádza pri Číne. Od prvého dňa sa čakalo, kedy vírus prekročí hranice. Od prvého dňa vláda prijala opatrenia, aby zabránila nepozvanému hosťovi vstup do krajiny. Odstupom času musím uznať, že ako jedna z mála krajín brala situáciu veľmi vážne. Mnohí sme si mysleli, že až príliš vážne. Počas osláv Lunárneho nového roka sme okúsili, ako to vyzerá, keď vám opatrenia bránia v bežnom pohybe. Všetky cesty zatvorené, mesto poloprázdne, policajti nás zastavujú, keď sa chceme ísť prejsť do hôr.

A nakoniec to prišlo. Prvý nakazený. Nie, neprišiel z Číny, ale z Francúzska. Lety z Južnej Kórey a Japonska už boli zrušené, ale tie z Európy ešte nie. Napriek všetkým snahám mongolskej vlády Francúz pracujúci v ťažobnom priemysle nedodržal odporúčania a neostal 14 dní v domácej karanténe. Po prílete šiel rovno do kancelárie, na obedy chodil do okolitých reštaurácií, potom nasadol na vlak a odviezol sa do inej provincie. Tam mu už nebolo dobre. Pamätám si ten deň ako by to bolo včera. Vlastne to bolo asi pred týždňom a pol a nemám až takú zlú pamäť. Ráno sa začali šíriť články a informácie rôzneho druhu, vrátane rôznych hoaxov a falošných správ. Kto daný človek je, kde pracuje, jeho presný harmonogram, kde a po ktorých uliciach sa prechádzal a podobne. Spustila sa vlna nepriateľských správ a vyhrážok. Cudzinci musia odísť z krajiny, nikto ich tu nechce, pre cudzincov platia vždy iné pravidlá, cudzinci nech nevychádzajú niekoľko dní z domu, pretože to pre nich nie je na uliciach Ulanbátaru bezpečné a podobné príspevky. Na pár hodín som sa cítila ako nepriateľ štátu. Facebook skupina ´Expati v Mongolsku´ sa zrazu premenila na bojisko názorov, myšlienok a varovaní. Ani na druhý deň ma nechcela pustiť rodina do obchodu samú. Vraj pre moju vlastnú bezpečnosť.

Mongolsko je jedna z najbezpečnejších krajín na svete. Áno, aj tu sa nájdu zlodejíčkovia, hlavne v letných turistických mesiacoch, ale tí su predsa všade. Ten deň však nebol bezpečný pre nikoho. Strávila som dlhé chvíle čítaním konverzácii v anglickom ako aj v mongolskom jazyku. Musela som to zavrieť, lebo mi bolo zle. Jedna expatka sa vyjadrila, že je zvláštne, že prvý nakazený je cudzinec a nie Mongol. Veď sú to práve Mongoli, ktorí najčastejšie chodia do Číny robiť biznis. Ľudia ju úplne rozniesli na weboch a doteraz dostáva výhražné správy. Našťastie, prišiel druhý deň a s ním aj upokojené emócie. Správy boli pozitívnejšie, nakazeného Francúza previezli do Ulanbátaru a ľudia mu začali nosiť tradičné mongolské jedlá a pochutiny, aby sa rýchlo uzdravil. Možno sa v niektorom balíčku pritrafila aj mongolská vodka. Dokonca mu dali aj meno: prvý-posledný. Bohužiaľ, bol prvý, ale nie posledný. Bežní ľudia prejavili viac pochopenia a podpory ako viacerí mudrlanti na internete či v parlamente.

V ten deň sa prijali najprísnejšie pravidlá. Všetky cesty medzi regiónmi sa zatvorili, všetky vnútroštátne a medzinárodné lety sa zrušili. Ľudia ostali uviaznutí vo vlastnej krajine, ale v inej provincii a nemohli sa odtiaľ dostať. Po týždni sa cesty znova otvorili, ale medzinárodná doprava nie. Delegácia Európskej Únie spolu s veľvyslanectvami zorganizovali evakuáciu Európanov do Berlína a do Istanbulu. Zákaz medzinárodných letov bude trvať minimálne ešte mesiac a pol a tak sme tu všetci tak trochu ako väzni. V dobrom slova zmysle, keďže sa tu vírus (zatiaľ) nešíri. Veľa mojich známych, prevažne cudzincov, uviazlo mimo Mongolska a nemôžu sa dostať späť, keďže cudzinci majú do krajiny vstup zakázaný.

Náš ´Prvý-posledný´ sa zotavuje a jeho stav je stabilizovaný. Bohužiaľ sa ale vírus našiel u ďalších 9 Mongolov, ktorí pricestovali z Berlína a Seoul-u. Tieto fakty zatriasli aj najpyšnejšími Mongolmi. Na internete sa totižto šírili správy, že Mongoli COVID-19 dostať nemôžu. Prečo? Vraj vďaka svojmu nomádskemu spôsobu života, bio mäsu (mongolské kravy sú bezpochyby tie najšťastnejšie na svete), mliečnym výrobkov, podnebiu a svojou blízkosťou k nebu. Osobne sa neprikláňam k žiadnej teórii, ale pravdou je, že máme tých 10 prípadov a vírus sa zatiaľ nešíri. Všetko zlé je však na niečo dobré. Vďaka reklamám a všade prítomným letákom so zoznamom opatrení si ľudia začali umývať ruky častejšie a počet jarných vírusov sa znížil. Jar je totižto pre nás to najhoršie obdobie. Všetci ledva prežívame po 6 mesiacoch dlhej a krutej zimy a jar nám prinesie vietor a výkyvy teplôt. Chorých je tento rok menej.  

Opatrenia, ktoré prijala vláda sú tvrdé a ľudia sú unavení. Do konca apríla (možno dlhšie) budú zatvorené všetky školy od jasličiek po vysoké školy. Deti pod 18 rokov majú zakázaný vstup do obchodov a na všetky verejné miesta. To aby som svojho takmer 5-mesačného človiečika nechala čakať vonku. Mnohé deti a hlavne študenti berú toto obdobie ako prázdniny.  Banky sa spamätali až teraz, asi po nátlaku podobných opatrení v iných štátoch, a povolili 6-mesačné odloženie splátok. Na Mongolsko sa však valí ekonomická kríza, keďže obchod s Čínou sa spomalil, turisti rušia alebo odkladajú svoje cesty a reštaurácie zívajú prázdnotou. Predpokladá sa, že v júni bude ekonomika Mongolska, či už s vírusom alebo bez neho, na historickom dne. Aké opatrenia sa prijmú nie je jasné.

Mongoli sú húževnatí ľudia, ktorí sa len tak nevzdajú. Boj s koronavírusom zatiaľ zvládajú lepšie ako európske krajiny. Ľudia su unavení z nosenia masiek a niektorí ich už nechávajú doma. Jediná chyba sa však môže stať osudnou.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Sulík zasa berie Matovičovi hračku

Premiér sa vyhráža zatváraním a otvára maturitné ročníky.

Minúta po minúte: Sulík svoj plán predloží najskôr pandemickej komisii

Cez víkend sa dalo otestovať vyše 110-tisíc ľudí.


Už ste čítali?